Kalendár Pirelli 2010

Kalendár Pirelli 2010, teraz vo svojom 37. vydaní, bol na celosvetovej premiére v Londýne predstavený zástupcom tla?e, hos?om a zberate?om. To?ko o?akávané stretnutie s "The Cal", ktorý je už vyše 40 rokov kultovým objektom, sa tento rok konalo v Old Billingsgate, sugestívnej budove z konca 19. storo?ia na brehoch rieky Temže, kde v rokoch 1875 až 1982 sídlil rybí trh hlavného mesta.

Po ?íne, ktorú vo vydaní z roku 2008 zve?nil Patrick Demarchelier, a Botswane, kde o rok neskôr fotil Peter Beard, je rok 2010 rokom Brazílie a amerického fotografa Terryho Richardsona, oslavovaného "enfant terrible", ktorý sa preslávil svojím provokatívnym a nekonven?ným štýlom.

V 30 snímkach, ktoré sprevádzajú mesiace roku 2010, vyjadruje Terry Richardson návrat k hravej, ?istej erotickosti. Prostredníctvom svojho objektívu sa necháva unáša? fantáziou a provokuje, ale robí to s jednoduchos?ou, ktorá zobrazuje a zachytáva najžiarivejšiu stránku ženskosti. Spodob?uje ženu, ktorá je prí?ažlivá, pretože je prirodzená, ktorá sa pohráva so stereotypmi, aby ich zni?ila, a ktorá používa iróniu ako jediný závoj, do ktorého sa zaha?uje. Ide o návrat k prirodzenosti, autentickej atmosfére a obrazom 60. a 70. rokov. Ide o priamu poctu po?iatkom tohto kalendára, pripomenutie jeho prvých vydaní, ktorých autormi boli Robert Freeman (1964), Brian Duffy (1965) a Harry Peccinotti (1968 a 1969). Terry Richardson, práve tak ako jeho slávni predkovia, si zvolil jednoduchú formu fotografie, bez retušovania, v ktorej prirodzenos? prevláda nad technikou a stáva sa k?ú?om k odstráneniu nadmiery umelých prvkov v sú?asnej móde a k odhaleniu skuto?nej ženy pod povrchom.

Vydanie na rok 2010 vyjadruje jasný odkaz, ktorého interpretom je Terry Richardson: zachytáva postavy bez príkras, vy?até zo zložitých a umelých kontextov, ktoré vytvára móda. Prostredie nemá žiadne okázalé kulisy alebo schémy, v súlade s fotografovou nekomplikovanos?ou a zameraním na podstatu. "Vynikajúci fotograf," hovorí Richardson, "zachytáva okamih - preto fotím bez špeciálneho vybavenia a bez asistentov.
Moja technika spo?íva v absencii techniky: objektív je moje oko, moja charizma, moja schopnos? zachytáva? okamihy pravdy, nech už sú akéko?vek; uhly obrazu, použitie farieb, svetlo, scenérie - to boli vždy základné aspekty môjho fotografického umenia."

Téma:

Kohút, šab?a, tryskajúca voda a staré pneumatiky sa stávajú interpunk?nými znamienkami, ktoré dávajú rytmus a harmóniu príbehu, ktorý rozpráva Richardson, a kde náznaky pop-artu, ktorými sa inšpirovali niektoré z prvých vydaní tohto kalendára, splývajú s erotickos?ou typickou pre tohto amerického fotografa - s tou erotickos?ou, ktorá je v kalendári 2010 evokovaná formou jemných narážok, prostredníctvom ktorých sa Richardson vysmieva konvencii a dáva tabuizovaným veciam formu a výraz.   

Ide o kalendár, ktorý Francesco Negri Arnoldi, bývalý profesor histórie umenia na univerzite Salento v Lecce a univerzite Tor Vergata v Ríme, považuje za pop. Opisuje ho ako "celkom nový vo svojom návrate k minulosti; úplne originálny vo svojej konsolidovanej tradícii a schopný znovu odhali? šarm prirodzenej ženskosti." V súvislosti s návratom k pop-artu bol použitý základný a bezprostredný ikonografický jazyk, ktorému každý rozumie a ktorý je kontaminovaný iba každodenným životom.